Jetta šiestej generácie dáva zbohom nálepke "Golfu s kufrom" a stáva sa dizajnovo aj podvozkovo celkom osobitou bytosťou.
S terajším Golfom (taktiež šiestej generácie) nezdieľa žiadne dôležité diely karosérie a má o necelých osem (!) Centimetrov dlhší rázvor; hoci vychádza z rovnakej platformy PQ35. Navyše je o poznanie väčší než Jetta predchádzajúca (napr. na dĺžku narástla o 11 cm na celkových 466,4 cm) a má byť aj lacnejšie na výrobu.
Výsledkom je sedan nižšej strednej triedy zameraný skôr než na záujemcov o menšie Passaty na zákazníkov túžiacich po kvalitnom ale o niečo dostupnejším štvordverovom automobilu.
Na rozdiel od severoamerickej verzie, ktorá ide jednoznačne cestou čo najnižších nákladov, európska Jetta nemieni z prednej mainstreamovej pozície len tak ľahko ustúpiť. Aj preto tu nájdeme napríklad zadnú nápravu typu multi-link, kotúčové brzdy aj na zadných kolesách alebo mäkčené plasty na palubnej doske, o čom sa americkým automobilovým konzumentom môže len zdať.
Pozornosti náročného európskeho zákazníka však určite neujdú napríklad nevzhľadné výplne dverí z tvrdého plastu - kompromisy skrátka pri výrobe modelu nastať museli.
Ešteže si kompromisy nenašli cestu i pod kapotu, kde pracujú výhradne moderné preplňované štvorvalcové agregáty spojené s manuálnymi prevodovkami, alebo s výbornou dvouspojkou DSG.
V motorovom priestore testovaného exempláru zo samej spodnej hranici ponuky nájdeme preplňovaný štvorvalec s objemom 1,2 litra ao výkone 77 kW. Už keď si novú Jettu kúpite v tuzemskom autosalóne, má agregát za sebou mnoho tisíc kilometrov - do mexického závodu totiž putuje z Mladej Boleslavi, a potom pekne späť k nám. Malý svetobežník však globalizačný výlet absolvoval vo skvelej forme.
Dojem samozrejme robí aj priaznivá prevádzková hmotnosť 1302 kilogramov, s ktorými si 175 Nm dostupných už pri 1.500 min-1 vie veľmi slušne poradiť. Malý motor ukazuje naozajstný zmysel downsizingu, je aj napriek pomerne dlhé prevody svižný a vykazuje veľmi dobrú spotrebu. Dlhodobý priemer sa počas testovania pohyboval pod siedmimi litrami Naturalu 95 a pozitívne dopadla aj meranie spotreby pri reálnych rýchlostiach 100 a 130 km / h.
Pokojná stovka vyústila vo spotrebu 5,3 litrov paliva na 100 kilometrov, agregát na šestku (šesťstupňový manuál majú v štandarde bez výnimky všetky benzínové verzie) točí len 2.200 min-1, a tak si na dlhých výletoch môžete radosťou nad priaznivou spotrebou trebárs aj pospevovať ; hluk motora je totiž v tomto režime veľmi nízky a na palube je príjemne ticho.
So vzrastajúcou rýchlosťou sa samozrejme hluk zvyšuje, pri 130 km / h už je obtekanie vzduchu počuteľné ale motor stále ostatné ruchy svojim hlasom neprevyšuje. Spotreba sa v tomto jazdnom režime ustálila na hodnote 7,2 litra na 100 km, otáčky povyrástli na stále veľmi príjemných 2.900 min-1.
Dlhá šestka robí divy, poznáme aj o poznanie silnejšie automobily vybavené päťstupňovým manuálom, čo pri 130 km / h majú na otáčkomera kľudne o 500 min-1 viac. Čo je ale hlavné, Jetta s prehľadom zvláda aj diaľničné stúpania a na šestku tak môžete dôjsť až napríklad do Paríža.
Zvuk agregátu vo vyšších otáčkach síce nie je ktovieako športový, má ale zdravú iskru a posádke vadiť určite nebude. To je dôležité, pretože pri väčšom zaťažení už príde k slovu aj posledná tretina otáčkomera, kde však TSI nestráca pôdu pod nohami. Plynulý záťah s blížiacim sa červeným poľom v šiestich tisícoch nevädne, výraznejší gradácii výkonu však nečakajte. Prejav je síce sympatický, motor ide do otáčok pomerne ochotne a nemáte pocit, že by ste malú dvanásťstovka hore nejako výrazne týrali, pocitovo plochý naturel motora však väčšie nadšenie z kľukatých cestičiek nedovolí.
Vnútri "echt Mexičan"
A vyzerá to tak najmä po nastúpení do vozidla. Šedý plast základné (a pre túto verziu jediné) verzie Trendline pôsobí trochu nudne, navyše príliš mäkčených častí tu nenájdeme.
Našťastie sa Volkswagen môže oprieť o výbornú ergonómiu svojich interiérov, ktorá býva tradične spätá s jednoduchým dizajnom a veľmi dobrým dielenským spracovaním. Tu sa však mexický duch úplne zakryť nepodarilo, niektoré detaily jasne prezrádzajú, že montáž neprebehla v Nemecku a Jetta si tak na nerovnostiach občas vrzla, čo je vec ktorú testovacie Golfy v podstate nepoznajú.
Ani po prejdení prvých niekoľkých stoviek metrov si Jetta reputáciu príliš nezlepšila. Po meste sa nám aj na šestnásťpalcových kolesách zdá byť zbytočne tvrdá, kolesá sedemnásťpalcové a väčšie nám v tej chvíli vôbec nedávajú zmysel. Je však faktom, že s väčšími kolesami sú štandardne spojené aj iné tlmiče, a tak môže byť jazda paradoxne celkovo lepšia. Na príplatkových šestnásťpalcových zliatinových kolesách (v základnej výbave sú oceľové kolesá rovnakého rozmeru) si v meste voz so zlým povrchom príliš nerozumie, jednotlivé výtlky síce zvláda, ale akonáhle narazíte na sériu nerovností, tlmiče nestíhajú a do kabíny sa začínajú vkrádať tupé rany.
Je tiež potrebné si zvyknúť na pedál spojky s vlažným odporom, našťastie spojka samotná zaberá plynule a nezáludne, takže trhanie pri rozjazde sa konať nebude. Aspoň vás pri pomalom posúvaní v kolóne nebude bolieť lýtko (a to ani za veľmi dlhú dobu).
O poznanie lepší dojem zanechá Jetta vo vodiči za bránami mesta. Tuhší podvozok je na okreskách skôr výhodou, presné riadenie síce okolo stredovej polohy priamo nežiari, inak je však predná náprava pripravená splniť všetko, čo vám na elektromechanickom posilňovaču uvidí. Spätnú väzbu však od volantu nečakajte, tá pravdepodobne v nepokojných vodách Atlantického oceánu išla cez palubu.
Brzdy hodnotíme pozitívne, dajú sa primerane dávkovať, voz solídne spomaľuje ai na mokre drží bezpečne zvolenú stopu.
Radenie je ďalším z dielov patriacim do koncernovej stavebnice, v porovnaní s Golfom je ale o niečo gumovějšie, menej presné a v kulise sa páka nepohybuje zďaleka tak presvedčivo. Vo výsledku však nepôsobí zase tak zlým dojmom a radí sa niekam k lepšiemu priemeru triedy. Na to nie sme u vždy vpredu stojaceho Golfu zvyknutí.
Náklony sú minimálne, jazdné vlastnosti dokonale predvídateľné a ani relatívne ľahká zadná časť s nápravou pripravenou na náklad na nerovnostiach príliš neodskakuje ani sa nesnaží predok auta pri ubratí plynu predbehnúť. Na diaľnici sa nadhľad podvozku ešte umocní, voz nie je citlivý na bočný vietor (k tomu mu pomáha aj karoséria vysoká 148 cm) a vo vysokých rýchlostiach pekne sedí v jazdnom pruhu.
Čo sa týka priestrannosti, vnútri Jetty si nebude mať štvorica Európanov príliš na čo sťažovať. Vzadu sa pri šírke 143 cm a výške nad sedákom 92 cm usadí bez problémov skôr dve dámy, cestujúcich vyšší ako nejakých 185 cm totiž budú pri vzpriamenom posedu v kontakte s čalúnením stropu. Chválime dostatok miesta (v rámci triedy) pred kolenami aj príjemne vysokú hranu sedadla, ktorá je 38 centimetrov nad podlahou a 48 centimetrov dlhý sedák tak má možnosť podopierať stehná.
Zadné delené operadlo však neponúklo strednej lakťovú opierku ani prievlak na lyže, takže na hory vyveziete pohodlne len v troch. Predná lakťová opierka si občas pod zaťažením mexicky povrzla.
Jetta pracovitá
Úžitkovú hodnotu testovanej Jetty ide v podstate zhrnúť jediným číslom - 498. To je totiž nielen objem batožinového priestoru ale aj užitočné zaťaženie vozidla. Obe tieto hodnoty nie sú zlé, oproti Škode Octavii a jej 585 litrom to síce nevyzerá nijako slávne ale napríklad pri porovnaní so žhavou konkurenciou; Renaultom Fluence a jeho 496 litrami tu koncern VW oslavuje tesné víťazstvo. Fluence si to však nenecháva páčiť a dvojbodové víťazstvo Jetta vracia na poli užitočného zaťaženia, kde u atmosférické tisícšestovky (81 kW) nájdeme hodnotu rovných 500 litrov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára